MFK Detva

Rok založenia: 1936

Prezident klubu: Mgr. Miloš Bambura

Adresa: M.R.Štefánika 57, 962 12 Detva

Počet obyvateľov: 14 788

Web: www.mfkdetva.sk

Klubové farby: zelená, biela

Postavenie tímu v rebríčku dorasteneckých klubov na strednom Slovensku: k 31.12.2010 - 52.miesto, k 12.7.2011 - 55.miesto, k 17.1.2012 - 53.miesto

Tréneri mládežníckych tímov - 2011/2012: Peter Jamrich - tréner dorastu, Ján Šouc (1964) - vedúci dorastu, Michal Purdek (1986) - tréner starších žiakov, Dagmar Slobodová (1956) - vedúca starších žiakov, MUDr. Kamil Arnold (1953) - lekár

Najlepší strelec dorastu od sezóny 2010/2011 do júna 2011: Jakub Odzgan (1993) - 16 gólov

Najlepší strelec starších žiakov od sezóny 2010/2011 do júna 2011: Jaroslav Janok (1997) - 12 gólov

DORAST - 2011/2012

História klubu:

História futbalu, sa podľa dlhoročného brankára a kronikára Mikuláša Sekereša, začala v Detve písať už v roku 1936. O rozvoj tohto športu sa zaslúžili najmä bratia Eduard a Karol Rajmanovci, Ján a Jozef Rybárovci, Béla a Gabriel Golianovci a bratia Jančíkovci. Jedným z prvých hráčov, a neskôr hlavným funkcionárom, bol aj Július Laššovský. Ten patril spolu s Vagačovcami zároveň aj k najväčším podporovateľom a propagátorom futbalu v Detve.

Prvým futbalovým ihriskom bol priestor pri kostole (pozdola Vagača oproti Laššovského obchodu) s rozmermi 70 x 40 m, pričom bránky tvorili lipy. Športový stánok bol vytvorený na jarmočnisku pri židovskom kostole, kde sa štyrikrát do roka konali jarmoky. Tam sa nachádzalo aj volejbalové ihrisko. Zápasy sa hrali len priateľské, súťažne sa hrať začalo až neskôr.

V roku 1944 po vypuknutí SNP, po bojoch pri Strečne prišla na oddych do Detvy I. partizánska brigáda. Tu sa zrodila myšlienka zorganizovať futbalový turnaj medzi sovietskymi, francúzskymi a československými partizánmi a miestnymi detvianskymi ŠK Detva. Turnaj vyhrali sovietski partizáni a medzi divákmi bol vtedy aj generál Asmolov, partizánsky veliteľ Veličko a neskorší predseda SNR Karol Šmidke.

Súťažne sa začalo hrať v roku 1949, keď bola vytvorená II. trieda - Pohronská oblasť. Rozvoj futbalu súvisel aj s výstavbou PPS. V roku 1954 -1955 bol už futbalový klub Spartak Detva zaradený do krajskej súťaže skupiny B, v ktorej za celú sezónu neprehrali ani jeden zápas. Tento kolektív, ktorého hlavnými oporami boli Pavel Ľalík, Karol Černecký, Július Ostrihoň, Slavomír Šmida, Jozef Ostrihoň, Jozef Vrbica, Karol Golian a brankár Miko Sekereš, vyhral súťaž a postúpil do I. A triedy, kde obliekal dres Spartaku Detva aj budúci československý reprezentant Alexander Horváth.

V ročníku 1961-1962 hrala Detva už krajské majstrovstvo, v ktorom sa stretávala so súpermi z Ružomberka, Liptovského Mikuláša, Prievidze, Handlovej, Podbrezovej, Púchova, Zvolena, Lučenca a z 13 mužstiev skončila na 7. mieste. Nebolo zvláštnosťou, keď na futbalový zápas prišlo 3000 divákov.

V roku 1965 jeden z bývalých aktívnych hráčov, ktorý bol pri zrode detvianskeho futbalu a neskôr podporoval jeho rozvoj, ako dlhoročný, obetavý funkcionár Ján Murín, obdržal najvyššie vyznamenanie od ČSTV. Športu, a zvlášť futbalu, zostal verný celý svoj život a má veľký podiel na jeho úspechoch. Toto ocenenie bolo rovnako uznaním aj rastúcej úrovne futbalu a celkovo športu v Detve.

Výsledkom obetavej práce bol postup Detvy do I. národnej ligy v ročníku 1968 -1969, kedy v mužstve pôsobili hráči ako Baláž, Klimeš, Gaštan, Šálka, Kondrlík, ktorí z Detvy odišli do mužstiev najvyššej československej súťaže I. ligy. Trénerom bol v tom čase Oldřich Bříza, dlhoročným lekárom Dr. Zoller a masérom Vladimír Chudík.

10.5.1970 bola majstrovským zápasom s Baníkom Handlová otvorená nová trávnatá plocha na všešportovom štadióne a to s výsledkom 5 : 0. V I. národnej futbalovej lige Detva zotrvala 10 sezón.

Najlepším umiestnením bolo 2. miesto v sezóne 70/71 a 2 x 3. miesto v sezóne 73/74 a 74/75. Okrem súťažných zápasov bolo odohraných aj viacero priateľských a exhibičných. Jedným z najzaujímavejších zápasov bol ten so Spartakom Trnava, ako čerstvým majstrom ČSSR za sezónu 71/72, ktorý sme prehrali 3 : 2, keď naše góly dal Ľubo Gaštan a za Trnavu skórovali Adamec, Kabát a Kuna. Na zápase bolo 4000 divákov.

Veľkú divácku kulisu mal i exhibičný futbalový zápas hviezd „Detvianskej zlatej ruže", medzi ktorými nechýbali: Hamel, Štedroň, MUDr. Božin Laskov československý reprezentant bulharského pôvodu, Boris Filan, Dr. Siváček, Gabo Zelenay a ďalší. Súperom im boli internacionáli Detvy a to Imrich a Miko Sekerešovci, Anton Diviak, Pavel Lietava, Ján Murín, Eduard a Karol Černecký, Gustáv Lepieš, Pavel Ľalík, Jozef a Karol Golian, Jozef Drdol, Karol a Štefan Dom, Emil Tichý, Ján Kajan, František Palkovič, Aurel Hupka, Koloman Galo, Milan Hruboš, Ladislav Ruščák, Jozef Zaťko, Ján Krkoška, Pavel Melicherčík, Jozef Sládok a Jozef Kanál.

Sezónou 79/80 sa končí pôsobenie Detvy v I. národnej lige, keď vypadla do ligy II., kde zotrvala 8 sezón. V tom období ešte v mužstve pôsobili vynikajúci futbalisti ako Ján Kocian (terajší reprezentačný tréner, ktorý bol do reprezentácie nominovaný z Detvy), Ján Tršo (veľmi úspešne pôsobil v Interi Bratislava), Stanislav Močár (neskôr odišiel do Žiliny) a Jozef Šálka (neskôr pôsobil v Tatrane Prešov). Aj vďaka týmto hráčom sa Detva po roku do II. ligy vrátila.

Táto uspešná bilancia „A" mužstva, však bola dlhodobo podporovaná širokou základňou, veď náš futbalový klub mal okrem „A" mužstva aj „B" mužstvo, starší a mladší dorast a tri mužstvá žiakov, ktoré súťažili v okresnej súťaži. Dorastenci a „B" mužstvo v krajských súťažiach. Okrem už spomínaných funkcionárov sa o rozvoj Detvianskeho futbalu pričinili:

• podnikoví riaditelia PPS - Sloup, Kuliš, Bahyl, Becher, Požgay a Tomko
• odborárski funkcionári - Paučo, Beskydiar, Ondriáš, Vančo,Vrťo, Puškár
• futbaloví funkcionári - Ľupták, Buda, Zaťko, Mojžiš, Žitniak, Grniak, Hnát, MUDr.Már, Hupian
• správcovia štadiónu - Ďurica, Sabó

Zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj vynikajúci futbalisti, ktorí dlhé roky reprezentovali farby nášho mesta, predovšetkým Július Kondrlík, ktorý 21 sezón odolával lákavým ponukám z najvyššej súťaže a po skončení aktívnej kariéry pracoval ako tréner.Ďalšími boli:

• Karol Černecký, ktorý odohral 17 sezón
• Gustáv Lepieš, 16 sezón,
• Július Ostrihoň, Ondrej Hronček a Miroslav Šuška odohrali 15 sezón
• Karol Golian, 14 sezón
• Pavol Ľalík a Imrich Sekereš,13 sezón

Väčšina z nich zostala po svojej aktívnej futbalovej kariére pôsobiť v klube, buď ako funkcionári, alebo tréneri. Svojím futbalovým umením sa do histórie detvianskeho futbalu nezmazateľne zapísali aj Koloman Gallo a Ladislav Ruščák, a to obetavou prácou aj po skončení svojej futbalovej kariéry (Gallo ako tréner najmä mládeže a Ruščák ako funkcionár).

Ďalšími trénermi pôsobiacimi v Detve boli aj Miroslav Eliášek, Juraj Krišta, Milan Navrátil, Dušan Kriak, František Skyva. Z domácich sa trénerskej činnosti dlhodobo venovali aj Ivan Vlček a Juraj Fekiač.

Vďaka spomínaným ľuďom sa futbal v Detve za 50 rokov rozvíjal až do najvyšších súťaží. Zmena spoločensko-ekonomických pomerov sa na rozvoji futbalu, ako aj športu vôbec, v našom meste prejavila negatívne. Najmä po rozpade PPS, v druhej polovici 90-tych rokov, detviansky futbal postupne strácal na kvalite, ako aj kvantite, a preto je nevyhnutné, aby sa opätovne vytvorili priaznivé podmienky pre jeho ďalší rozvoj.

Zdroje:

Koncepcia rozvoja športu a telesnej kultúry mesta Detva

Eva Peknušiaková - www.mfkdetva.sk